utorok 8. augusta 2017

Opäť späť po dlhom čase

Ahojte...

Je to už dávno, čo som písala posledný príspevok. Nebol čas, boli objektívne dôvody... stavba nového domčeka, narodenie druhého dieťatka. 
Prišiel ale čas, keď som sa rozhodla vrátiť k tomuto blogu. Budem rada, keď sa mi podarí aspoň nepravidelne písať príspevky. 

Tu je najväčší dôvod mojej pauzy.

Dnes by som chcela začať jedným užitočným tipom, ktorý nájdete na konci tohoto príspevku. Pomaličky začína sezóna jabĺčok a tak som sa pustila do výroby domácich detských výživ. Ešte v sezóne jahôd a marhúľ som si zamrazila balíčky, ktoré potom využijem. A dnes prišiel ten správny čas.

Dnes to teda bola jablkovo-marhuľová a jablkovo-jahodová výživa. Jabĺčka som mala tzv. jakubky. Na výživu sú najlepšie. Sú skôr sypké a preto je výživa pekne hustá. Robím ju úplne bez cukru a nesterilizujem. Iba horúce naplním do čistých fliaš a šupnem do deky postupne vychladiť.

A tu už je hotová s marhuľami.



A toto je jahodová v štádiu procesu. Do nej som prihodila ešte za hrsť čerstvých mätových lístkov, ktoré som potom aj rozmixovala. Výživa tých dostala perfektnú, omnoho zaujímavejšiu chuť. 



Čo ale s toľkými zbytkami z jabĺčok? Kedysi som na internete na trafila na info, že sa dá doma vyrobiť jablčný ocot. Tak šup ho hľadať recept. Postup je úplne jednoduchý.

Šupky aj jadrovníky z jabĺk dáme do sklenenej fľaše a zalejeme vodou tak aby boli jablká ponorené. Každý deň jablká pomiešame čistou varechou po dobu 10 dní. Počas tohto času necháme stáť na teplom mieste, napr. na kuchynskej linke, nie ale na priamom slnku. Môžeme pridať aj lyžicu cukru, bude to lepšie kvasiť. Ja mám no foto vrchnák na fľaši, ale vymenila som ho za tanierik, lebo pri výrobe octu je potrebný prístup vzduchu.

Po 10 dňoch jablká zlejeme, šťavu dáme späť do fľaše a do tmy ešte kvasiť na 20 dní. 




Po 20 dňoch je ocot hotový, môžeme ho preliať do fliaš. Nie je nutné ho skladovať v chladničke. Môže byť v špajzi, či potravinovej skrini. Bez problémov vydrží celý rok. Bude mierne zakalený, ale to je v poriadku. Kupovaný býva číry, pretože je filtrovaný, ale práve nefiltrovaný ocot je plný tých dobrých enzýmov.

Jablčný ocot má blahodárne účinky na náš organizmus. Čistí ho, dodáva mu mnoho vitamínov a minerálnych látok. Môže sa piť na osvieženie počas letných dní, keď si ho zriedite s vodou. Okrem toho sa dá použiť aj na oplach vlasov, či ako pleťové tonikum. Tiež pôsobí ukľudňujúco a dezinfekčne v podobe kúpeľa pre ekzematikov. 

Takže žiadne plytvanie. Využijeme všetko, ešte ušetríme a zlepšíme si zdravie.

Takže domácej výrobe zdar.



streda 9. októbra 2013

Keď sa dedinčania v paneláku nudia...


Môj manžel.... keď ho niečo napadne, tak to stojí za to :)
V nedeľu sa rozhodol, že ide na menšiu túru a to nie len tak . Veď vieme... muži dobrovoľne robia len to, čo ich baví. A môj nie je výnimkou. Že by išiel na túru len tak? To nie. Hádajte čo? Rozhodol sa urobiť domáce víno. Trnkové...
Bol naň so svojo sestrou, keďže mne sa veľmi nechcelo. Vraj najlepšie trnky sú v Zbyňove - dedinke blízko nášho mesta, kde má manžel starých rodičov. Je to naozaj krásna dedinka a odporúčam ju navštíviť, rovnako ako všetky dedinky v rajeckej doline. Ale o tom inokedy.

Naše vínko si už pekne začína kvasiť v sklenených demižónoch. A ak by ste aj vy mali takých náruživých turistov - manželov, pridám vám aj recept na naše vínko.

Ku každému vínku, ktoré ideme robiť potrebujeme hlavne vhodnú nádobu. My sme zohnali demižóny. Tento konkrétne je 10 litrový. K tomu korkový uzáver podľa priemeru otvoru demižónu, vínne kvasinky, živnú soľ a sklenenú "fajku".

A teraz ku nášmu konkrétnemu trnkovému vínku.

Ingrediencie :
  • 3 l trniek
  • 2,5 kg kryštálového cukru
  • 6 l vody
  • 2 g živnej soli
  • 2 g vínnych kvasiniek





Umyté a odstopkované trnky trošku v mise popučíme. Takto ich vpravíme do nádoby. Zaleje vlažnou vodou,v ktorej sme rozmiešali cukor. V trošku vody ešte rozmiešame živnú soľ a nalejeme do nádoby s trnkami, cukrom a vodou. Uzavrieme korkovým štupľom, do ktorého sme vložili sklenenú "fajku ". A to tak, že najskôr do vrchnáka urobíme dieru otvárakom na víno a postupne otvor rozširujeme tak, aby sa nám tam "fajka"zmestila. Keď je nádoba uzavretá, do fajky nalejeme trochu vody. Necháme stáť do nasledujúceho dňa. 



A manžel maká... čistí...




Na druhý deň po založení musíme do budúceho vínka dostať vínne kvasinky. Takže si v 1 dcl vody rozmiešame 2 g vínnych kvasiniek (na množstvo 10 l) a nalejeme to do nádoby. Znovu uzavrieme korkovým štupľom, v ktorom je sklenená "fajka". Ale to nie je všetko. Od tohoto dňa nám začína vínko krásne pracovať. Preto odporúčam kúpiť si v najbližšom papiernictve plastelínu, ktorou zakryjete celý štupeľ a prekryjete ňou prechod medzi štupľom a sklenenou nádobou. Ja som túto, esteticky nie veľmi peknú, dekoráciu zakryla  zatiaľ len kuchynskými utierkami. Vy si môžete dať peknú látku, alebo hocičo, čo zakryje farebné abstrakcie z plastelíny ... :)


Tak má naše vínečko už po 1 dni peknú červenkastú farbu. Som zvedavá ako bude ďalej napredovať. 

V jednom článku som sa dočítala, že špecialitou Slovákov sú ovocné vína. Hlavne jablkové a ríbezľové. Ale na severe Slovenska sú tradíciou trnkové vína. Trnky sa nazývali "hroznom chudobných", ktoré si tento prívlastok zaslúžili tým, že sa najviac vyskytovali v severných horských oblastiach, ktoré boli známe svojou chudobou. 
Svojou tmavobordovou farbou a trpkastou chuťou je trnkové víno jedinečný a vzácny nápoj. Najlepšie vraj chutí po 4-5 rokoch od stočenia. Tak my sa toho našeho ešte načakáme. Nevadí... niekedy sa počkať oplatí.

In vino veritas...
( Vo víne je pravda...)

Vaša Dominika



pondelok 7. októbra 2013

Zdravie z repy...


Ahojte,

dnes bude príspevok o jednom zdravom nápoji. Nie je to ten najlepší nápoj, aký ste pili. To určite nie. Ale je to vitamínová bomba v tomto prichádzajúcom ročnom období. Ak chceme prekonať jeseň v pohode a zdraví, jeden pohár tohto džúsu každý deň dokáže urobiť zázraky.

Takže ako je z názvu príspevku už určite jasné, je to džús z červenej repy. Ak máte domácu repu, bod pre vás :) ak nie, postačí aj z obchodu.

Elixír z červenej repy

Na prípravu tohoto džúsu potrebujeme :

  • 1 ks stredne veľkej červenej repy
  • 1 ks jablko
  • 1/2 citrón
  • 1 l studenej vody
Repu a jablko nakrájame na kúsky, dáme do mixéra a vytlačíme šťavu z citróna. Pridáme cca 300 ml vody, rozmixujeme. Vylejeme do fľaše a doplníme zvyškom vody. Komu sa zdá byť šťava hustá, môže si dať vody aj viac. Mne dnes vyšli 2 fľaše, približne 1,5 l šťavy. Piť sa má nalačno, približne 2-3 dcl šťavy.




Táto šťava je veľmi vhodná na očistenie organizmu, pomáha pri tráviacich problémoch a tiež pri opuchoch končatín. Pomáha ku kráse a je veľkou bojovníčkou proti rakovine.

A ku takému zdravému nápoju patrí aj zdravý obed :)
Dobre... nie je úplne najzdravší ... :) ale bol veľmi chutný. Zeleninový šalát s horčicovým dresingom a opečený kúsky údeného lahôdkového mäska.


A šťavička vo fľaši. Najlepšie chutí riadne vychladená.



Tak na zdravie... a to doslova.

Pekný deň praje vaša Dominika





štvrtok 3. októbra 2013

Zajačik, slimáčiky a pohár červeného...

Ahojte a vitajte znovu na mojom blogu. Názov tohoto príspevku nie je o učení detičiek, ako sa volajú zvieratká. Dnes to bude zasa len a len o jedle, veď to nás sprevádza každý deň.

Ešte včera som sa rozhodla, že dnes na obed bude zajačik, ktorý nám už zavadzia v mrazničke. A tak som ho rozmrazila a kedže žiaden recept som nemala, len som naň dala olivový olej, soľ, korenie a veeeľa cesnaku na plátky (asi celá jedna hlavička). Lenže po včerajšom úspechu, ktorý slávil špenát z knihy Jamieho Olivera som sa rozhodla, že kuknem, či nemá nejaký špeciálny recept aj na toho nášho zajíčka :).... a predstavte si... veru mal.

Takže dnes si zasa predstavíme jeden recept z jeho knihy Moje Velká Británie, aj keď trochu upravený, kedže ja som mala už zajačika trošku napacovaného. Inak si myslím, že kto by mal chuť vyskúšať, zajaca môže vymeniť za kurča...to len taký nápad :)

Králik pečený na mede


  • 1 zajac naporcovaný, bez kože
  • 4 plátky prerastenej slaniny
  • olivový olej
  • morská soľ a mleté korenie
  • 2 kopcové lyžice horčičného prášku zn. Colman`s (ja som nemala, preto som dala celé horčičné semienko a podrvila ho v mažiari, možno by sa dalo nahradiť aj klasickou horčicou)
  • sušená chilli paprička
  • celý muškátový oriešok na postrúhanie
  • 1 lyžička mletého nového korenia
  • zväzok čerstvého tymiánu (ja som dala sušený)
  • 4 strúčiky cesnaku
  • 1 citrón, nakrájaný na osminky
  • 1 lyžica tekutého medu
Rúru si predhrejeme na 180° C. Všetky porcie zajaca si dáme do veľkej misy. Slaninu nakrájame na menšie prúžky a dáme do misy. Dôkladne pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme. Posypeme horčičným práškom, rozdrobíme chilli papričku (podľa chuti), postrúhame 1/3 muškátového oriešku a posypeme mletým novým korením. Všetko naozaj dobre premiešame, aby bolo mäso rovnomerne pokryté všetkými týmito voňavými prísadami.

Pripravíme si veľkú nepriľnavú panvicu na smaženie, pokvapkáme olivovým olejom a naukladáme všetky kúsky mäsa. Plochou stranou noža rozpučíme strúčiky cesnaku a tiež  pridáme do panvice. Prudko smažíme asi 5 minút a často obraciame, aby bolo mäso zo všetkých strán opečené do zlata. Teraz presunieme do pekáča alebo zapekacej misy, aby sa tam pekne vošlo, jedno vedľa druhého, poukladáme na osminky nakrájaný citrón a zalejeme vodou. Natiahneme alobal a pečieme cca 1,5 hodiny, alebo dokiaľ nie je mäso mäkkučké. Keď bude hotové, pomocou klieští vymačkáme z citrónov šťavu a šupky vyhodíme. Z výšky nakvapkáme lyžicu medu na mäso, zvýšime teplotu rúry na 200°C a vložíme pekáč do rúry na ďalších 5 minút, aby mäso získalo krásnu lesklú kôrku.

A to je všetko. Ja som ako prílohu pripravila varené zemiačiky s pažítkou a mrkvovo-jabĺčkový šalát.


Takto vyzeral zajačik keď cestoval do rúry :)


A takto keď z nej vyšiel. Delikatesa, mňam...

No čo by som bola ale za manželku a mamu, keby som mojím chlapom neurobila aj niečo sladké, však? Keď už je taký fajn deň, že ma všetko baví, mám kopec energie, tak som sa pustila do pečenia niečoho, na čo sa mi už dlhý čas zbiehali slinky, ale nikdy sa mi nechcelo do toho pustiť. A sú to...škoricové slimáčiky od pani Moniky. Tento recept som našla na blogu tejto úžasnej žienky, ku ktorej sa oplatí nahliadnuť. Určite sa tiež necháte nakaziť jej radosťou zo života a optimizmom. Okrem toho tam nájdete veľa úžasných a jednoduchých receptov. A toto je jej blog www.unasnakopecku.blogspot.sk

Škoricové slimáčiky

Kysnuté cesto

  • 300 g polohrubej múky
  • 300 g hladkej múky (ja som dala ražnú špaldovú múku)
  • 3 vajcia
  • soľ
  • 66 g krupicového cukru
  • 240 ml mlieka
  • 1 kocka droždia
  • 75 g masla
Náplň


  • 100 g kryštálového cukru
  • 50 g práškového cukru
  • 4 lyžice mletej škorice
  • 35 g polohrubej múky
  • 110 g masla
  • smotana (mlieko)
  • strúhané jablká (to som si pridala ja)
Poleva


  • 2 lyžice smotany
  • 50 g práškového cukru

Cesto necháme v teplúčku vykysnúť. Po vykysnutí vyvaľkáme obdĺžnik a potrieme celý náplňou, na ktorú som na ešte rozložila strúhané jablká (neodporúčam to robiť, bolo to hrozne veľa, potom sa závin trhal, keď som ho rolovala a zle sa dopekal, takže ked nabudúce, tak buď len škoricová plnka, alebo iba jablká).
Potom zrolujte obdĺžnik do rolády a nakrájajte na 16 kúskov. Teda...roládu si dáme napoly, polovicu znovu napoly a každú časť znovu napoly, až kým z jednej polovice nemáme 8 kúskov, z druhej polovice rovnako.

Slimákov nakladáme na plech a polejeme smotanou, alebo mliekom. Dáme piecť do predhriatej rúry na 190°C asi na 35 minút. Po vybratí ich môžeme poliať polevou. Ja som sa pomýlila a polevu som naliala na začiatku, takže  som ju v podstate zapiekla, ale nevadilo. Chutilo aj tak.




Dobrú chuť...

Okrem toho som si dnes urobila veľkú radosť. Už týždeň zháňam na všetky svetové strany červený burčiak. A konečne dnes sa na mňa usmialo šťastie, práve tam kde som to naozaj nečakala. Na poobedňajšej prechádzke so synom a manželom sme prechádzali okolo zapadnutej vinárne... skôr putiky... a napadlo ma, že tam som sa pýtať ešte nebola. Tak len pre pocit, že som urobila všetko, čo sa dalo, som tam vchádzala so slovami manžela za chrbtom, že aj tak je to zbytočné. No aké bolo moje prekvapenie, keď mi pani povedala, že majú práve len červený burčiak. Až mi srdiečko poskočilo. Nikdy som ho nepila a počula som, že vraj je práve tento červený veľmi zdravý.

Burčiak obsahuje približne 6 % alkoholu, teda je o niečo silnejší ako 12° pivo. Ako som sa dočítala, obsahuje veľké množstvo vitamínu B, stopové prvky, minerály a ďalšie zdraviu prospešné látky, z ktorých niektoré pochádzajú z hrozna, iné z kvasiniek, alebo z ich metabolickej aktivity - kvasenia. Pôsobí na lepšiu srdečnú činnosť, zabraňuje nervovým a kožným poruchám. 
Červené hrozno, z ktorého sa vyrába červený burčiak, obsahuje mimoriadne potentný antioxidant - resveratrol - s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém.


Ak máte možnosť, burčiak ochutnajte, je to vynikajúci a zdraviu prospešný nápoj. 

Tak krásny večer prajem...

Vaša Dominika






streda 2. októbra 2013

Zapečený špenát podľa Jamieho Olivera


Dnes pripravoval večeru manžel a musím povedať, že toto bola najlepšia úprava špenátu, akú som jedla. Tento recept je z knihy Moje Velká Británie od Jamieho Olivera, ktorú odo mňa manžel dostal na narodeniny a doteraz si ju nevšímal, aj keď si ju veľmi prial.

Jamieho máme obaja veľmi radi, jeho recepty a varenie je úžasne jednoduché a chuťovo vynikajúce. Veľmi sme sa ním inšpirovali, kým sme túto knihu nemali. A tento recept je rovnako úžasný práve tým, že prináša nie veľmi obľúbené jedlo v novom šate. Naozaj veľmi chutné.

A teraz ten receptík :

  • olivový olej
  • veľká hruda masla
  • hlávka cesnaku
  • 1 červená cibuľa
  • 1 stredne veľká rajčina
  • celý muškátový oriešok na postrúhanie
  • 450g mrazeného špenátu
  • 150 ml 18% smotany
  • 50g strúhanky
  • 50g chedaru (my sme dali Eidam)
  • morská soľ a mleté korenie
V rúre si predhrejeme gril na vysoký stupeň. Do kastrólu alebo hlbokej panvice kvapneme olivový olej a postavíme ho na stredný plameň. Pridáme maslo. Cesnak a cibuľu nakrájame na čo najjemnejšie plátky, dáme do kastrólu, smažíme a premiešavame asi 5 minút, kým sa nezačnú ešte zafarbovať. Nakoniec pridáme na jemno nakrájanú rajčinu a postrúhame asi 1/4 muškátového oriešku.

Na strednom plameni povaríme ešte asi 5 minút, pridáme špenát, trochu vody a smotanu. Prikryjeme a pozvoľna dusíme 5 minút za občasného miešania. Keď to pekne zhustne, presunieme špenát do ohňovzdornej formy.

Posypeme strúhankou a postrúhaným syrom, vložíme pod gril a necháme 5-8 minút bublať, kým to nebude krásne zapečené...


Takto to vyzeralo po premiestnení z panvice do formy na zapečenie...



My s manželom sme si chceli chuť vyšperkovať ešte čerstvými chilli papričkami... a teda, štipľavé my ľúbime, ale toto bolo aj na nás už dosť. Synovi sme nožíkom oddelili trojuholníček bez chilli, že aby aj on papal. Ale teda, tá sila chilli nasiakla aj do šťavy, takže jeho kúsok by nebol pre jeho jazýček. Pochutnali si na ňom mamina s tatinom. A nabudúce už budeme s chillinkami opatrnejší.


A takto vyzerala tá nádhera po dopečení. Vidno tam aj oddelený kúsok pre syna.

Verím, že ak tento receptík vyskúšate, bude vám chutiť. Určite dajte vedieť ako sa podaril. Budem sa tešiť a prajem vám DOBRÚ CHUŤ.


Home sweet home

Ahojte,

tak dnes ešte niečo z nášho miestečka, kde bývame, pracujeme, žijeme a trávime voľný čas... z nášho bytíku.
Nie je tu toľko miesta, koľko by sme potrebovali, to je pravda, ale máme to tu radi. Snažíme sa to zveľadiť, stále to však nie je úplne podľa našich a hlavne mojich predstáv :)

Dnes len zopár fotiek, nakoľko nemáme upratané, ako by som si predstavovala pri našom 16-mesačnom synovi. Stačí, aby som sa mu otočila chrbtom a to, čo bolo upratané, už nie je. Takže kým ja upratujem, krpček to stíha za mojím chrbtom znovu rozhadzovať ...
Preto viac fotiek pridám, keď sa bude dať na to pozerať a vykuknú veci spod neporiadku :)
Tento nápad mi vnukla priateľka, ktorá si takto zarámovala čiapočky a náramky svojich detičiek z pôrodnice. Ja som k tomu pridala aj sono z bruška. 

Podľahla som čaru tabuliek, na ktoré sa dá písať či kresliť kriedami. Ako som už spomínala, niektoré prvky u nás by potrebovali vylepšiť, ale kde na vziať čas... všakže :D ?


A polička, ktorá ešte tiež nie je dokončená. Nejaké farebné dekorácie a háčiky naspodok...hádam bude dojem lepší.


 A toto je kúsok z našej kuchyne. Keby som ju mohla robiť ešte raz, bola by úplne iná. Ale to poznáme asi všetky. Možno sa raz dočkám kuchyne v domčeku, ktorú si vyšperkujem. Túto si zútuľňujem ako sa dá.



A môj najobľúbenejší kúsok v byte a zároveň najnovší prírastok. Je to stará polica, ktorá visela v kuchyni mojich rodičov, keď som ja bola malá. Potom bola niekoľko rokov pohodená v humne u mojich starkých, kým som ju ja znovu neobjavila a spolu s otcom trochu oživila novým náterom. 
Dekorácie na nej by som si predstavovala iné, ale to musí počkať, dokupovať budem postupne. A samozrejme, už sa na to veľmi teším. 
A toto je kúsok našej predsiene ...

A trošku na pochválenie...náš synček u starkých na dedine. Tam mu je najlepšie. Behá vonku celý deň, vyšantí sa a potom super spinká. Čo viac si priať, ako detskú radosť... ?




Krásny večer vám všetkým prajem....

Vaša Dominika